Emily Cole, Strana 2
O EMILY
Emily je ilustrátorka. Žije v Lincolnshire s manželom, labradorkou Ellie a legendárnym kocúrom Sidom. Tvorí najmä vtipné obrázky spojené s koňmi, ktoré občas prekladá ilustráciami psov či iných domácich a hospodárskych zvierat.
Okrem ilustrácií ju baví aj tvorba krásnych a kvalitných potrieb do kancelárie a domácnosti, ktoré sú nielen užitočné, ale aj vtipné. V jej aktuálnej ponuke nájdete pohľadnice, plánovače, kalendáre, hrnčeky, kuchynské utierky a chňapky.
Vždy som trochu v rozpakoch, keď sa ma niekto opýta, čím sa živím a ja odpoviem: „Maľujem obrázky koní.“ Predtým, než som sa začala venovať ilustráciám, som chcela byť architektkou. Štúdium som ukončila s vyznamenaním a začala pracovať s výhľadom na budúcu kariéru v architektúre. Už počas školy som však do dokonalosti vypilovala svoju schopnosť prokrastinácie – tá sa u mňa prejavila kreslením neohrabaných koníkov s veľkými očami. Spočiatku som sa za to hanbila, pretože sa tieto obrázky objavovali počas hodín strávených štúdiom architektonických detailov a rôznych typov odvetrávania. Schovávala som ich do zápisníkov a zakrývala, keď sa niekto pozrel mojím smerom.
Bola som tiež členkou jazdeckého klubu a popri snahe stíhať termíny som kreslila ľudí v stajni a rôzne zvieratá, ktoré sa tam pohybovali. Trvalo dlho, kým som sa odhodlala ukázať svoje kresby aj svojmu vtedajšiemu priateľovi, dnes manželovi. Pamätám si, ako som po ňom hodila jeden obrázok cez celú miestnosť a hneď odvrátila zrak, aby som nevidela jeho pravdepodobne zhrozenú reakciu. James sa však stal mojím najväčším podporovateľom.
Keď Nick Skelton po zisku tímového zlata na olympiáde v roku 2012 vyskočil na pódium príliš skoro, rozhodla som sa túto scénu nakresliť. Časopis Horse and Hound práve vyzýval čitateľov, aby posielali fotografie svojich olympijských zážitkov, a ja som – bez toho, aby som si uvedomovala, aký zásadný krok práve robím – nesmelo poslala svoj obrázok s poznámkou, že viem, že to nie je fotografia, ale možno sa im bude páčiť.
Môj deň pokračoval normálne, keď mi zrazu na telefóne vyskočil e-mail od Britskej parkúrovej asociácie, že videli môj obrázok a chcú, aby som im zavolala. Moja prvá reakcia bola panika – myslela som si, že som niekoho urazila a mám problém. Namiesto toho som počula: „Emily, veľmi sa nám to páči! Môžeme ten obrázok kúpiť a ukázať ho jazdcom?“
To odštartovalo moju kariéru a začala som kresliť za peniaze. Ani som sa nenazdala a stála som pred dôležitým rozhodnutím – opustiť kariéru architektky a venovať sa kresleniu koní. A odkedy som to vysvetlila svojmu pomerne prekvapenému šéfovi, kreslím na plný úväzok!
